Gradient of contact stress as a parameter determining biomechanical status of human hip
نویسنده
چکیده
Bedrový kĺb je jedným z hlavných nosných kĺbov v tele. Pretože je tento kĺb často postihnutý degeneratívnymi procesmi, ktoré vedú k imobilizácii pacienta, skúmajú sa faktory, ktoré ovplyvňujú jeho vývoj. Predpokladá sa, že dlhodobo zvýšený tlak na kĺbovú chrupku urýchľuje vývoj koxartrózy [22, 51]. Preto sa v predchádzajúcich štúdiách používala na popis stavu kĺbu maximálna hodnota tlaku. Objavujú sa aj názory [8], že okrem tejto hodnoty je dôležité aj rozloženie tlaku. Predpokladá sa, že vysoká hodnota gradientu tlaku na laterálnom okraji acetabula (ďalej gradientu tlaku) môže byť dôležitejším parametrom popisujúcim stav kĺbu ako samotný tlak. Preto by bolo zaujímavé použiť na ohodnotenie stavu kĺbu gradient tlaku a taktiež ďalšie parametre, ktoré zahrňujú kombináciu tlaku a gradientu tlaku. V prezentovanej práci sme zaviedli nové biomechanické parametre – gradient tlaku, index tlaku a funkčný uhol nosnej plochy. Pre určenie významnosti týchto parametrov sme uskutočnili štúdie stavu populácii kĺbov. Ak chceme rozumieť funkcii bedrového kĺbu, musíme poznať jeho štruktúru. Preto sa v prvej časti práce zaoberáme anatómiou bedrového kĺbu. Ďalej prezentujeme prehľad literatúry v oblasti biomechaniky bedrového kĺbu. Tieto práce delíme do dvoch skupín: práce, ktoré sa zaoberajú silou pôsobiacou v bedrovom kĺbe a práce, ktoré sa zaoberajú rozložením tlaku na kĺbovú chrupku. Podrobnejšie sa venujeme metódam, ktoré používame v ďalšej analýze. Na odvodenie metódy pre výpočet biomechanických parametrov sme použili dva nedávno vyvinuté matematické modely. Jeden pre výpočet sily pôsobiacej v kĺbe pri stoji na jednej nohe [27] a druhý pre určenie rozloženia tlaku v kĺbe [30]. V tejto práci je okrem iného prezentovaný aj nový jednoduchší spôsob odvodenia rovníc druhého modelu, ktorý spočíva vo voľbe alternatívneho súradnicového systému (Obr. 3.2). Vstupom do týchto modelov sú niektoré geometrické parametre panvy a proximálneho femuru určené zo štandardného antero-posteriórneho röntgenového snímku (Obr. 3.4). Presnosť určenia biomechanických parametrov závisí od presnosti modelu a od presnosti určenia vstupných parametrov modelu. Tieto sú ovplyvnené zväčšením röntgenového snímku. Preto sme prispôsobili metódu na získavanie geometrických parametrov panvy a proximálneho femuru tak, že sme zobrali do úvahy zväčšenie röntgenového snímku. Na základe nameraných dát sme zistili, že priemerné zväčšenie snímkov je väčšie ako priemerne uvažovaných 10%. Zistili sme, že najmenej je ovplyvnený zväčšením funkčný uhol nosnej plochy a najviac index tlaku. Ak je zväčšenie snímkov neznáme a predpokladáme, že je rôzne, najvhodnejším parametrom na ocenenie stavu kĺbu je funkčný uhol nosnej plochy. Pomocou matematickej simulácie sme odhadli chybu, ktorej sa dopúšťame pri štúdiách veľkého počtu pacientov a vypracovali sme metódu korekcie tejto chyby, ktorú sme následne použili v štúdii normálnych a dysplastickych bedrových kĺbov. Zistili sme, že rozdielnosť geometrických parametrov panvy vplýva na variáciu hodnôt biomechanického parametra viac ako rozdielnosť vo zväčšení snímkov. Navrhujeme, aby sa v budúcnosti pri rádiografickom výšetrení umiestnil štandard známych rozmerov na úroveň veľkého trochantra. To by umožnilo znížiť šum spôsobený nerovnakým zväčšením snímkov. Účinok jednotlivých biomechanických parametrov na vývoj a stav kĺbu sme skúmali na populácii normálnych a dysplastických bedrových kĺbov, kĺbov po Salterovej osteotómii a kĺbov postihnutých vývinovou dyspláziou. Skúmali sme nielen nami definované biomechanické parametre ale aj parametre používané v predošlých štúdiách – maximálny tlak, kumulatívny tlak a parameter, ktorý sa používa v klinickej praxi – Wibergov uhol. Dysplázia bedrového klbu sa považuje za stav, ktorý v dôsledku nepriaznivých biomechanických pomerov v kĺbe vedie k jeho degeneratívnym zmenám. Zo štúdie normálnych a dysplastických bedrových kĺbov vyplýva, že všetky nami skúmané parametre sa signifikantne líšia medzi normálnymi a dysplastickými bedrovými kĺbmi na úrovni významnosti menšej ako 0,001. Ukazuje sa, že nízky Wibergov uhol a funkčný uhol nosnej plochy, vysoký maximálny tlak, gradient tlaku a index tlaku sú biomechanicky nepriaznivé, čo je v súlade s predošlými štúdiami [35, 45, 70]. Zistili sme, že pri maximálnom tlaku, gradiente tlaku a indexe tlaku je vplyv iných geometrických parametrov panvy ako Wibergov uhol vyšší pri nižších hodnotách tohto uhla. Gradient tlaku a index tlaku sú u väčšiny dysplastických kĺbov kladné a u väčšiny normálnych kĺbov záporné. Pozorovali sme, že táto zmena znamienka nastáva pri Wibergovom uhle rovnom približne 22◦, čo je v súlade s klinickými štúdiami [46]. Na vysvetlenie pozorovanej skutočnosti sme vychádzajúc z Pauwelsovej teórie kauzálnej histogenézy mezenchymálneho tkaniva [57] navrhli novú hypotézu na vysvetlenie vplyvu zaťaženia na chrupku. Vychádzame z toho, že jedným zo stimulov ovplyňujúcich metabolickú aktivitu chondrocytu môže byť zmena jeho tvaru podmienená deformáciou chrupky. Gradient tlaku nám potom vyjadruje rýchlosť výtoku intersticiálnej tekutiny a teda rýchlosť deformácie chrupky. Znamienko gradientu súvisí so smerom toku intersticiálnej tekutiny vzhľadom k acetabulu. Ďalej sme skúmali vývoj kĺbu počas dlhšieho časového obdobia. Keďže v archívoch nie sú viacnásobné snímky zdravých kĺbov, zvolili sme si pacientov, ktorí v detstve podstúpili Salterovu osteotómiu a preto boli následne sledovaní. Bolo by zaujímavé sledovať súvislosť medzi stavom kĺbov bezprostredne po operácii a následný vývoj týchto kĺbov. Bohužiaľ model na určenie sily pôsobiacej v bedrovom kĺbe sa ukázal byť nepoužiteľný pri malých deťoch. V dôsledku značného rozdielu v zväčšení snímkov sme na ocenenie stavu kĺbov použili funkčný uhol nosnej plochy. Zistili sme, že v priemere väčší Wibergov uhol po operácii vedie z dlhodobého hľadiska k biomechanicky priaznivejšiemu výsledku. V štúdii kĺbov postihnutých vývinovou dyspláziou sme skúmali súvis medzi klinickým skóre, ktoré zahrňuje subjektívne pocity pacienta, a biomechanickými parametrami. Tu prezentujeme len čiastkové výsledky, pretože tento výskum stále pokračuje. Hoci štatistická významnosť tejto štúdie je nízka, ukazuje sa, že biomechanické parametre môžu byť vhodnejšie na popis stavu kĺbu ako Wibergov uhol. Súčasťou tejto práce bolo aj prispôsobenie počítačového programu HIPSTRESS pre operačný systém MS Windows c © a tabuľkový kalkulátor MS Excel c ©. To umožnilo použitie tohto programu v prezentovaných biomechanických štúdiách a uľahčí jeho používanie v klinickej praxi.
منابع مشابه
Hip joint contact stress as an additional parameter for determining hip dysplasia in adults: comparison with Severin's classification.
BACKGROUND The hip's biomechanical state affects its future development. Therefore, a relevant biomechanical evaluation would be of use in assessing hip dysplasia. Recently, a noninvasive method was developed to determine stress on the weight-bearing area of the hip. The biomechanical assessment was compared with Severin's radiographic classification. MATERIAL/METHODS Standard anteroposterior...
متن کاملComputer systems for determination of pressure distribution in the hip joint articular surface: validation and results
Higher and unevenly distributed contact stress in the hip-joint is a risk factor for the development of arthrosis.1,2,3 There are several biomechanical parameters that describe the distribution and the peak value of the stress in the hip joint, such as the gradient of the stress at different positions of the articular surface or the maximal value of the pressure on the articular surface of the ...
متن کاملThe shape of acetabular cartilage optimizes hip contact stress distribution.
The biomechanical role of the horseshoe geometry of the acetabular cartilage is described using a three-dimensional mathematical model. It is shown that the acetabular fossa contributes to a more uniform articular contact stress distribution and a consequent decrease in the peak contact stress. Based on the results it is suggested that the characteristic horseshoe shape of the articular cartila...
متن کاملAcetabular Augmentation by Residual Hip Dysplasia
Residual hip dysplasia is one of the most common causes of secondary osteoarthritis of the hip joint. It is suggested that excessive hip joint contact stress due to small weight-bearing area is an important precipitating factor for the development of hip arthrosis (Hadley et al., 1990; Hipp et al., 1999; Maxian et al., 1995). Dysplasia of the hip refers to mechanical deformations and deviations...
متن کاملHip contact stress during normal and staircase walking: the influence of acetabular anteversion angle and lateral coverage of the acetabulum.
Hip contact stress is considered to be an important biomechanical factor related to development of coxarthrosis. The effect of the lateral coverage of the acetabulum on the hip contact stress has been demonstrated in several studies of hip dysplasia, whereas the effect of the anterior anteversion remains unclear. Therefore, the joint hip contact stress during normal level walking and staircase ...
متن کاملHigher peak contact hip stress predetermines the side of hip involved in idiopathic osteoarthritis.
BACKGROUND Biomechanical parameters of the hip have been suggested to have an important influence on the development of osteoarthritis. We aimed to find out whether higher stress is generated in a hip that subsequently results in earlier hip arthroplasty compared to the contralateral hip in the same subject. METHODS Standard anterior-posterior pelvic radiographs with no or subtle radiological...
متن کامل